facebook Newsletter Kontakt
<>   HRÁME   20/10   5. ročník Bratislavské jazzové dni v Žiline   19.00   VSTUPENKY

Holuby

Holuby

TEXT    David Gieselmann   RÉŽIA    Ľubomír Vajdička

03/11 PIATOK 19.00 veľká sála 9 € / 11 € VSTUPENKY ONLINE PREDAJ

Popredný súčasný nemecký dramatik David Gieselmann napísal hru Holuby na objednávku berlínskeho divadla Schaubühne am Lehniner Platz. Je prvým dielom „Trilógie zmiznutia“. Tento súhrnný názov je tematickou svorkou troch obsahovo nezávislých hier (Holuby / Nepravý zajac / Problémový(atický) medveď). Situačná komédia Holuby je sondou do vzťahov skupiny ľudí, ktorých spájajú ekonomické a rodinné väzby a každodenný stereotyp a je výbornou ukážkou, ako sa dá s veľkou dávkou zmyslu pre humor vystihnúť takzvaná „kríza stredného veku“  - jednotlivca i súčasnej západnej spoločnosti zároveň.


Majiteľ, konateľ a bohatý muž prosperujúcej firmy by mal byť nadmieru spokojný so sebou a dosiahnutým spoločenským statusom. Má rodinu, manželku a syna, ak by na to prišlo, môže si dovoliť i milenku.  Je v strednom veku a na vrchole síl, no aj na ich pokraji. V práci i súkromí. Raz, pred Vianocami, sa rozhodne, že si splní svoje tajné želanie a zmizne.  Chce sa stať novým a šťastnejším človekom, ktorý sám a v ústraní chová holuby. Jeho rozhodnutie je ako kameň, keď padne do vody - rozbúri pokojnú hladinu navôkol. Je však otázne, či mu zámer vyjde. Ako hlboko je zakorenený vo svojom predchádzajúcom živote? Hrdinovia hry Davida Gieselmanna pripomínajú tragikomické obete vlastných nenaplnených očakávaní, svojich zvykov, ambícií a kariéry, mobbingu a paranojí. Dej príbehu graduje cez vtipné dialógy, jednotlivé scény prebiehajú a rozhovory vedú postavy medzi sebou paralelne na rôznych miestach, ich slová, otázky a odpovede  sa  vzájomne preplietajú v rýchlom slede až do groteskného, chaotického slovného  ping-pongu.  

 


 

DAVID GIESELMANN (*1972)

Študoval scénické písanie na umeleckej škole Hochschule der Künste v Berlíne a inscenoval svoje prvé vlastné hry v Theaterszene Berlin. V roku 1999 bol pozvaný na International Residency of Playwrights a Week of New German Playwrights v londýnskom Royal Court Theatre. Tu tiež bola v roku 2000 vo svetovej premiére uvedená jeho hra Pan Kolpert, ktorá sa ďalej inscenovala na nemeckých i zahraničných scénach. V roku 2006 napísal hru Plantáž, ktorá voľne nadväzuje na Čechovov Višňový sad, ale príbeh značne posúva. Za hru Über Jungs (2013) získal David Gieselmann v rámci festivalu Heidelberger Stückemarkt 2013 cenu za Najlepšiu hru pre mládež JugendStückePreis. S cenou je spojené pozvanie víťaznej inscenácie (Berliner Grips Theater, réžia: Mina Salehpour) na Mülheimer Theatertage 2014. David Gieselmann je tiež autorom rozhlasových hier (Blauzeugen, Der Aneroid, Caruso duscht). Okrem toho je autorom libreta opery Onyx Hotel (hudba: Alexander Kukelka, réžia: Christian von Treskow), ktorá mala premiéru v Theater Erlangen (2007). David Gieselmann žije v Hamburgu.

 

ĽUBOMÍR VAJDIČKA (*1944)

Absolvoval vysokoškolské štúdium na Divadelnej fakulte VŠMU v odbore divadelná veda. Od roku 1968 získal angažmán v Divadle Slovenského národného povstania (dnes Slovenské komorné divadlo) v Martine. V Martine spolu so scénografom Jozefom Cillerom vytvorili rad inscenácií hier slovenskej a ruskej klasiky. Od roku 1983 pôsobí v Slovenskom národnom divadle ako režisér, pričom hosťuje najmä v Čechách. Okrem iného režíroval aj mnohé televízne inscenácie a prekladá hry z francúzštiny, ruštiny, nemčiny. Od roku 1986 pôsobí na VŠMU ako pedagóg na katedre réžie a dramaturgie, získal akademický titul docent a titul profesor. V súčasnosti je vedúcim katedry réžie a dramaturgie Divadelnej fakulty VŠMU. 

 

Inscenácia je vhodná pre divákov od 15 rokov.

Dĺžka predstavenia: 90 minút bez prestávky

Premiéra: 03. 06. 2017


OSOBY A OBSADENIE

Gerlinde Bertrandová:Iveta Pagáčová
Robert Bertrand / François Bertrand:Braňo Bačo
Helmar Bertrand :David Uzsák
Natalie Vossová :Tajna Peršić
Holger Voss:Michal Tomasy
Dr. Erich Asendorf:Ján Dobrík
Heidrun / Libgard Reichertová :Anna Nováková
Silja van der Vries :Juliána Oľhová

REALIZAČNÝ TÍM

preklad:Ľubomír Vajdička
dramaturgia:Martin Gazdík
scéna:Jozef Ciller
kostýmy:Marija Havran
hudba:Róbert Mankovecký
réžia:Ľubomír Vajdička

VIZUÁL



FOTOGALÉRIA


HolubyHolubyHolubyHolubyHolubyHolubyHolubyHolubyHolubyHolubyHolubyHolubyHolubyHolubyHolubyHolubyHolubyHoluby

PARTNERI


Mesto Žilina
Žilinský večerník
MY Žilinské noviny
Rádio Regina
Rádio_FM
Telka v meste
RADIO X
TV Severka

ROZHOVORY


Rozhovor s režisérom Ľubomírom Vajdičkom

Do zoznamu hier Mestského divadla Žilina čoskoro pribudne nový titul, komédia. Na niekoľko otázok nám odpovedal významný slovenský režisér, profesor Ľubomír Vajdička, ktorý v týchto dňoch inscenuje v Mestskom divadle Žilina hru Davida Gieselmanna Holuby.

 

Aký bol pre Vás návrat na dosky žilinského divadla?

„Vlastne som vďačný, že som dostal ponuku znovu hosťovať v žilinskom divadle. Odvážnu dramaturgickú orientáciu divadla som s rešpektom sledoval, i keď častejšie z diaľky ako priamo, s viacerými hercami sa poznám ešte z ich študentských čias, podaktorí hrali v mojich inscenáciách v SND, s umeleckým šéfom Eduardom Kudláčom máme vzťah v dobrom i zlom ešte od čias jeho štúdií, ktoré vďakabohu úspešne ukončil, a keď som sa občas dozvedel, čo robí, držal som mu palce. Takže, ako sa u nás na Rozbehoch, kde mám chalupu, hovorí: “neny o čem”.“

V uplynulej sezóne ste uviedli v žilinskom divadle Falošnú mincu Maxima Gorkého. Vaša druhá spolupráca s Mestským divadlom Žilina je moderná komédia Holuby súčasného nemeckého autora Davida Gieselmanna. Sú rozdiely v inscenovaní diela klasika oproti hre súčasníka, ak áno, tak v čom?

„Podľa mňa rozdiely nie sú žiadne, pretože akúkoľvek klasickú hru čítate, a potom inscenujete, súčasnými očami. Voči klasikovi si možno viac dovoľujete, lebo sa už nemôže brániť. Ale aj klasik môže mať zarputilých obhajcov, ktorí vám povedia: “Éto nevazmožno!” - to sa mi stalo v Moskve, keď sa tam hrala moja inscenácia Ostrovského Výnosného miesta, alebo keď francúzsky veľvyslanec namosúrene odišiel z predstavenia Ionescových Stoličiek. Obe to boli inscenácie, uznávané a cenené domácou kritikou i publikom.“

David Gieselmann je úspešný autor komédií. Ich dej  často vkladá do prostredia dnešnej dobre zarábajúcej strednej a vyššej strednej triedy, vrstvy, ktorú generuje svet veľkých firiem, bánk, možno showbiznisu. Prečo padla Vaša voľba práve na komédiu Holuby, v čom sa vám zdá pozoruhodná?

„Voľby hosťujúceho režiséra ovplyvňuje požiadavka pozývajúceho divadla. Tak to bolo i v tomto prípade. Znela: súčasná komédia. Premiéra Gieselmannových Holubov v berlínskej Schaubühne am Lehniner platz nebola prijatá jednoznačne, jeden kritik písal o porušení všetkých jednôt a bezduchej zábave, ale všetci kritici museli priznať, že obecenstvo hru jednoznačne prijalo - potvrdili to ostatne nasledujúce roky, keď sa David Gieselmann stal európsky uznávaným dramatikom, a jeho hry sa prekladajú (neviem presne, do koľkých jazykov, ale nie je to malé číslo).“ 

V roku 2009 uviedlo SND hru Plantáž, príbeh o mladých ľuďoch, pre ktorých sloboda a nezávislosť bola životným krédom, chtiac nechtiac však dospejú do poznania , že svet je o peniazoch a nutnosti toto akceptovať. Hrdinovia hry Holuby sú už ľudia v strednom veku a nasýtení peniazmi, kariérou, konzumom i manželským životom.  Snaha predísť stereotypu a  snaha sa z neho vymaniť, uniknúť mu – čo všetko, okrem tohto, môžeme spomenúť v súvislosti s komédiami Davida Gieselmanna?

„No, David Gieselmann je veľmi plodný autor, a ja poznám len zlomok jeho hier. Mne imponuje, že píše komédie a domnievam sa, že tvrdošijne a vytrvalo.“

Poznáte autora Davida Gieselmanna osobne?

„Nie. Prečítal som si o ňom, čo sa dalo - čo si budeme tajiť, vygúglil som si to. A teraz by mala nasledovať nejaká zdvorilosť v zmysle, že by som sa s ním rád zoznámil a dokonca porozprával o žilinskej inscenácii. Pozrite si, prosím, ešte raz, čo som hore napísal o inscenovaní klasiky.“

Dobré komédie sú umne dávkovanou holou pravdou odetou do humoru. Ako dávkuje pravdu David Gieselmann?

„David Gieselmann dávkuje pravdu spôsobom, že veľmi často postavy a asi ani diváci nevedia, čo je vlastne pravda (ostatne to nevedel už ani pontský Pilát) - tak som si to všimol v jeho niekoľkých hrách, ktoré som si prečítal pri príprave na Holubov.“

Tak významné postavenie v spoločnosti, ako to bolo v antickom Grécku, už divadlo nebude mať asi nikdy. Dnešné divadlo reflektuje život, avšak je dnes i mienkotvorné? Myslíte, že divadlo dnes ovplyvňuje názory v spoločnosti ?

„O tom, do akej miery bolo divadlo v antickom Grécku politické, som nedávno čítal zaujímavú knihu, ktorá všeobecne zaužívaný imperatív “politickosti” antickej tragédie vehementne a podloženou argumentáciou poprela. Samozrejme, divadelné predstavenie môže ovplyvniť názor niekoľkých divákov, ale ak si uvedomíme percento populácie, ktorá chodí do divadla, a to bolo dosť nízke už v prvej polovici minulého storočia, keď sa urobil pravdepodobne prvý sociologický prieskum, tak nie som o tom presvedčený. Stačí, ak tých niekoľko divákov zažije niečo spoločne, a pocíti, že vedľa neho sedí živý človek, ktorý sa trebárs smeje spolu s ním.“

Čo by ste odkázali všetkým, ktorí si už kúpili lístky na premiéru /okrem toho, že si ich nemajú pozabudnúť doma/?

„Že som rád, že si tie lístky kúpili, že dúfam, že si ich nezabudnú, a ak si ich zabudnú, dúfam, že ich milé dievčiny uvádzačky do hľadiska aj tak pustia, že ich prosím, aby nepovedali “Éto nevazmóžno!” alebo neodišli namosúrení. My všetci v divadle sa na nich tešíme, veď bez nich by sme to mohli zabaliť.“

 

 Ďakujem Vám za rozhovor.